Korekcia odstávajúcich ušníc 

Operáciu odstávajúcich ušníc vykonávame v lokálnej anestézii pri tlmení pacienta. Znamená to, že ide o zákrok úplne nebolestivý, pacient je počas výkonu tlmený, často si na zákrok vôbec nepamätá. Vo výnimočných prípadoch na žiadosť pacienta alebo rodičov môžeme operovať v celkovej anestézii. Pred operáciou potrebujeme len základné laboratórne vyšetrenie - krvný obraz a takzvané zrážacie faktory ( dôležitý údaj o schopnostiach organizmu zastaviť krvácanie ). Pred operáciou v celkovej anestézii je potrebné ešte doplniť interné predoperačné vyšetrenie.

Ide o estetickú operáciu, nikdy neoperujeme osoby s akútnym ochorením, radšej operáciu odložíme. Úplná kontraindikácia tejto operácie neexistuje, opatrnosť pri zákroku vyžadujú osoby s chronickými ochoreniami - napríklad cukrovka, znížená zrážanlivosť krvi, náchylnosť k tvorbe keloidných jaziev...

Ide o ambulantný zákrok, väčšinou pacienti v deň operácie odchádzajú domov. Zriedka sa stane, že pacient ostáva v našom centre cez noc ( napríklad pacienti z iných okresov - ráno po preväze odchádzajú domov).

V deň  operácie sú vhodné ľahké raňajky. Pacient prichádza s umytými vlasmi na ambulanciu. Po vyplnení potrebných formulárov (súhlas k operácii, dotazník pacienta) dostane pacient potrebné lieky (väčšinou ide o antibiotikum a sedatívum - liek na ukľudnenie).  Následne urobíme predoperačnú fotodokumentáciu,  po príprave operačného poľa (umytí dezinfekčným prípravkom, obloženie uší sterilnými rúškami) pristupujeme ku podaniu lokálnej anestézie. Toto je jediný nepríjemný moment operácie, avšak vzhľadom k tomu, že pacienti sú sedovaní, je to veľmi ľahko zvládnuteľné, často si dokonca pacient na túto časť ani nepamätá.

Nasleduje samotná operácia. Kožný rez sa nachádza za uchom. Cez neho pristupujeme ku chrupavke ušnej, podľa potreby ju nárezmi zoslabujeme a formujeme do požadovaného tvaru, celú ušnicu po jej uvoľnení fixujeme stehmi bližšie k hlave. Kožu šijeme vstrebateľným materiálom, nie je potrebné vyberať stehy, tie sa samy rozpustia do 3 - 4 týždňoch.

Po operácii sú uši pod obväzom, tento meníme druhý deň. Často už 2.deň meníme obväzy za čelenku. Čelenku je potrebné nosiť nepretržite 2 týždne, potom stačí na noc celkovo do 6 týždňov. Vlasy doporučujeme umyť až 3. deň po operácii. Prvé 3 mesiace (lepšie do pol roka) po operácii by sa mal vyhýbať kontaktným športom, aby nedošlo k poraneniu ucha.

Bolestivosť po výkone je veľmi individuálna, vždy je zvládnuteľná analgetikami, po 1 - 2 dňoch úplne ustupuje. Pacientov kontrolujeme druhý deň po operácii, 14. deň, 6 týždňov a pol roka po operácii.

Často operujeme detských pacientov. Deti si začínajú všímať odstávajúce uši a vnímať to ako problém vo veku 5 - 6 rokov, vtedy je táto operácia najvhodnejšia. Často operujeme deti pri prechode do iného kolektívu. U detí samozrejme operujeme len so súhlasom rodičov. Inak však táto operácia nie je nijako vekom obmedzená, môžu ju podstúpiť deti takisto ako dospelí. Predoperačný a operačný stres pri dobrej sedácii ( uvoľnení navodenom liekmi ) znášajú deti aj dospelí väčšinou veľmi dobre aj v lokálnej anestézii.

Po úraze je možné operovať v akomkoľvek veku, nie je to však problematika odstávajúcich ušníc. (K vašej otázke)

Nevieme, či je potrebný súhlas oboch rodičov, ani sme to neskúmali. Často sú pri konzultácii prítomní obaja rodičia, nám stačí aj súhlas jedného z nich. Iní príbuzní nemôžu dať súhlas k operácii, iba rodičia resp. právny zástupca. (K vašej otázke)

Pri pohľade spredu je len veľmi málo ľudí, ktorý majú symetrické ušnice, väčšinou je medzi ľavou a pravou určitý rozdiel. Takisto po operácii je nepravdepodobná úplná symetria, o to však ani nejde. Úspechom hodnotíme operáciu, ak rozdiel po definitívnom zahojení je do 3 mm. Zriedka sa stane, že sú pacienti nespokojní s výsledkom, vtedy je potrebná reoperácia a opakovať v podstate celý výkon.

Zákrok nehradí nijaká zdravotná poisťovňa, ide o estetický zákrok plne hradený pacientom. Detských pacientov operujeme za 10000,-SK, u dospelých je cena 15000,-SK. Ceny sú samozrejme odlišné v jednotlivých pracoviskách.

Autorom článku je MUDr. Pavol Kačmár a MUDr. Ján Magdo.