Zdravim, akurat pisem z domova, konkretne som asi 2 hodinky po operacii. Chcela by som sa podelit o svoj pribeh , mozno niekomu pomoze pri rozhodovani sa. Uz dlhom som sa odhodlavala postupit tento zakrok( trapilo ma to uz v puberte). Velmi dlho som hladala recenzie a kliniky ktore tento zakrok ponukaju. Nakoniec sa som teda rozhodla tento zakrok podstupit . Okolo 12 som dosla na kliniku a odprevadili ma lozko kde som dostala oblecenie . Priblizne hodinkua pol som lezala na lozku a psychicky som sa pripravovala na zakrok. Potom prisla sestricka , ktora ma odprevadila do operacneh saly. Vtedy ma prepadol strach no bol predcasny, pretoze ma prv dezinfikovali a konzultovali co sa bude diat. Potom prisla na rad injekcia... no , fraza : “Bude to trochu boliet”, nabrala uplne iny rozmer. Potom som vlastne uz nic necitila a cakala som na zaver operacie. Po 30 minutach som bola hotova. Nic ma nebolelo , vsetko prebiehalo bez komplikacii. Domov som dosla po svojich. Teraz uz len lezim a oddychujem, pocitujem miernu bolest ale inak nic vazne. Ak niektora vahate, alebo mate strach, nemajte. Nemate sa coho obavat, vysledok naozaj stoji za to .