V januári som absolvovala operáciu horných viečok /horná blefaroplastika/. V minulosti som o tomto zákroku neuvažovala, ale starám sa o takmer slepú maminu a chodím s ňou na očnú kliniku do Antolskej nemocnice a tam mi pred pár mesiacmi pani primárka - len tak medzi rečou - povedala, či neuvažujem niečo robiť s očnými viečkami - hornými, hlavne s pravým. Trochu ma to prekvapilo a tak som dala protiotázku, že načo. Tak mi to vysvetlila, že to zaťažuje oko a tlačí a časom sú s tým problémy. Je pravda, že niekedy sa stávalo, že ráno som mala pocit, že to oko riadne neotvorím a zišla by sa mi na viečko zicherka /zapínací špendlík/. Tak som navštívila moju očnú lekárku a odkonzultovala som to s ňou. Tá len potvrdila to čo mi bolo povedané. A tak som rozobrala tento problém s MUDr. Fedelešom. Ako vždy bol skvelý. Pozrel, že veru bolo by dobré, ale ja sa musím rozhodnúť. Zrejme uhádol moje myšlienky, lebo povedal, aby som sa netrápila tým čo povie niekto z okolia, akože No a načo jej to bude v jej veku. Tak som dostala termín. Že to nebol rozmar svedčí o tom aj to, že mi odobral cca 1 - 1,2 cm kože. Zákrok bolo v lokálnej anastéze a tak sme sa aj pekne porozprávali. Skvelý chirurg, skvelý človek. Bolesti po zákroku minimálne. Jazvičky sa krásne zhojili. Moji známi - nevedia o zákroku - mi hovoria, že počuj Ty vyzeráš nejak mladšie. A môj syn sa na mňa pri našom stretnutí pozeral, že “mami tak dobre vyzeráš” Až potom keď som mu povedala, že mám za sebou tento zákrok tak sa zasmial a utrúsil “No tá mamina sa nezdá. Ale máš to super”. Len môj manžel občas povie "Neviem si ešte zvyknúť na tie Tvoje očká" No nie je to krása.